Všetko sa to vraj začalonemými groteskami. Bizarne komické situácie, v ktorých sa sekvencie mihaliza sebou tak rýchlo, že človek nestihol nad žiadnym gagom rozmýšľať. Zamyslieťsa nad absurdnosťou týchto veselých a úsmev vzbudzujúcich skečov. Alenikomu ani len nenapadlo sa zamýšľať. Veď prečo aj. Preto predsa tie filmynepozerali. Aby ešte aj pri nich museli premýšľať. Išlo predsa o relax. Nachvíľu vypnúť mozog a nechať ho levitovať pár metrov nad svojou hlavou.
Sedím na prednáškev salóniku výhradne pre komerčné účely, ktorý bol nám študentom láskavo,no s tiesnivou obavou o nábytok z tých rokov sedemdesiatych,zapožičaný (iba pre tentokrát) pre nedostatok výučbyschopných priestorov(pretože boli vyzdobené kvôli nadchádzajúcemu plesu) a zo všetkých síl sasnažím netváriť znudene a držať hlavu nad stolom. Ako sa tak pozerám dookola,asi jediná si dávam toľkú námahu. Zrazu však môj profesor s čista jasnazačne do éteru hádzať také perly ako entropia myslenia, ľahkoopracovateľnépublikum, atraktívne klamstvá, ilúzia výberu či pozitívni devianti. Na chvíľuzačínam opäť používať mozog a otváram oči. Čo som to počula? Čo mi to chcenahovoriť? Vraj ja ako priemerný divák mám radšej trblietavé klamstvá akoošúchanú pravdu? Ja by som mala byť tvárnym materiálom v rukách mediálnychmagnátov a mal by sa mi zmenšovať mozog zo všetkých telenoviel, seriálovo právnikoch, lekároch a kriminalistoch? A nie sú snáď všetkytie seriály dostatočným príkladom obrovského výberu? A čo tí akožepozitívni devianti? Čo to má byť za odľudov a násilníkov? Tlčú si hlavuo múr v snahe nezaradiť sa do prítulného a láskyplného stáda.Nesúhlasne krútim hlavou. Mraštím obočie a výrazom svojej tvárevyjadrujem najhlbší odpor proti takýmto nepodloženým tvrdeniam.
Druhá vlna útoku. Porovnaniekomunistickej strany v ére jej najväčšieho rozkvetu so súčasnými tvorcami mediálnych obsahov.Všetci sme jedna obrovská rodina, v ktorej je o nás vždy postarané, každý dostane to čo chcea všetci sme spokojní. Médiá sa vraj stavajú do úlohy rodín, matiek, opatrovateliek,ktoré sa o nás vždy postarajú, ochránia nás pred zlým svetom, pofúkajúnám boliestku a urobia nás opäť nekonečne šťastnými a blaženými.S tým šťastím by som aj mohla súhlasiť (pri pomyslení na môj obľúbenýseriál), ale prirovnávanie tvorcov svalnatého Herkula či odvážnej Xenyk tým zlým ujom komunistom mi nerobí dobre. Alebo ešte niečo lepšie.Vodcovia, akým bol napríklad aj Hitler či Stalin, vraj vedeli zhypnotizovaťdavy tak, že už nedokázali konať a myslieť ako jednotlivci, ale správalisa ako homogénny celok. Masa, ktorou sa dalo ľahko manipulovať, dav, ktoréhoveľkosť utišovala svedomie nepresvedčených a mliaždila ducha jednotlivca.
Prednáška končí.Chvalabohu. Teraz rýchlo do láskavej náruče domova. Prichádzam domov, prezliekamsa, ohrievam si obed a už aj sedím v obývačke pred televízorom.Chytám diaľkový ovládač, obrazovka sa rozjasňuje a už vidím aj počujemhlasno vzlykať a sťažovať sa na veľkú nespravodlivosť jednu z týchjuhoamerických krások, ktoré sú pre svoje obrovské ... nadanie, obsadzované dovedľajších úloh všetkých srdcervúcich výtvorov kolumbijských, argentínskych,peruánskych či mexických producentov s prvotne náučným charakterom(Jednoducho Mária) a okamžite prepínam. Ďalšia Manuela. Prepínam. José.Prepínam. Á... nápad ...ó...sklamanie. Verejnoprávna televízia sa tiež rozhodlaobšťastniť všetky ženy v domácnosti a na materskej dovolenkea pustiť im v čase prípravy obeda presladené romantické driákyo intrigách, rodinných nezhodách, nečakaných odhaleniacha vykonštruovaných úmrtiach, zraneniach, väzneniach a nekonečnejláske, ktorá prekoná všetky prekážky. Je mi do plaču. Zúrim, trhám si vlasy,dupem a odchádzam z obývačky do kuchyne, kde si v tichu zjemsvoj vlažný obed a premýšľam nad tým, ako sa jeden rozumný človeks triezvym uvažovaním môže chytiť do takej priehľadnej pasce ako je támediálna a myslieť si pri tom, že jemu sa také niečo nikdy nemôže stať.