Štyri ročné obdobia sa nám pomaličky pred našimi vlastnými očami a na našu nevýslovnú radosť premenili ponajprv na večne zelenú jar a plodné leto prinášajúce do nenásytných vreciek chamtivých obchodných reťazcov milióny za tuzemskú úrodu šťavnatých melónov, sladkých ananásov, chutných pomarančov a žltučkých banánov a po nejakom rôčiku sa nám nenápadne, no s o to zákernejšou neúnavnosťou a intenzitou zmenili krvopotne zavlažované hriadky zeme na dopukanú tvrdú pustatinu, z ktorej okrem pár suchých stebiel nevyklíči zhola nič.
Poriadny Slovák sa ale malých životných prekážok nezľakne, v drevenej skrini po babke vyhrabe starý plecniak z dôb predkapitalisticko postkomunistických, nahádže doň zopár posledných zaváraných pohárov marhúľ, obrovský zápisník a tucet zastrúhaných ceruziek značky koh-i-nor číslo dva a z polorozpadnutej stodoly za domom sa na dávno zakázanom dvojplošníku s veselou mysľou vypraví do krajín tropických a subsaharských, teda do takých končín sveta, kde ľudia žijú odnepamäti v nehostinnom prostredí púšte, bushe a savany, a horlivo sa domorodcov povypytuje na spôsob ich obživy a s dojemne podlízavou milotou od nich vymámi pramene ich bohatstva. A hor sa do vlasti s notesom plným cudzích nápadov a vylepšení. Tam potom nakúpi hektáre suchej pôdy a o niekoľko rokov je z neho milionár zarábajúci na výrobkoch s vysokým obsahom výťažkov z aloe vera a v klimatizovanej vile sa potichučky, celkom nebadane uškŕňa pri predstave plynulého toku peňazí putujúceho na jeho bankové konto.
V noci potom šepká manželke do ucha veľké pravdy o svete, ktorý už za tie stá a tisícročia sužovalo toľko neduhov, proti ktorým nikto nič nezmohol, a kladie jej rečnícku otázku, prečo by sa nemal nechať unášať prúdom udalostí, ktoré aj tak už nik na tomto svete nemôže zvrátiť a popritom si na nich aj trochu zarobiť. Žiť sa predsa musí, zamrmle takmer nezrozumiteľne tesne pred tým, ako definitívne zaspí a manželka ho chápe, pretože myslí na svoje malé deti a na nový účes, šaty a topánky, ktoré ešte nik nevidel. Žiť sa musí, pomyslí si aj ona a zaspáva.
Taký je obrázok ušľachtilosti duše ľudomilného a bratského Slováka. Každý večer sa pomodliť, aby mu tam hore niekto podržal teplé miestočko a každý deň opäť s mysľou nezaťaženou a bodrou vyrábať, kupovať, používať, odhadzovať a vypúšťať všetky tie Kingove Prepotrebné veci, ktoré svoju pravú tvár odhalia až na súmraku dňa.